Vážení návštevníci, ďakujem, že ste prejavili záujem o informácie týkajúce sa mojej práce poslanca...
Viac informácií >>Úlohy a poslanie EP
Európsky parlament
Európsky parlament(ďalej EP) je, povedané slovami Rímskej zmluvy z roku 1957" zástupcom ľudu štátov združených v Európskom spoločenstve". Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu sa konali v roku 1979.
Európsky parlament, ktorého legitimita vyplýva zo spôsobu, akým je volený, teda z priameho, všeobecného hlasovania raz za 5 rokov, sériou zmlúv postupne posilňoval svoje postavenia a vplyv. Tieto zmluvy- hlavne Maastrichtská z roku 1992 a Amsterdamská z roku 1997, zmenili Európsky parlament z čisto poradného zhromaždenia v zákonodarný zbor, ktorého právomoci sú v istom zmysle porovnateľné s právomocami národných parlamentov. EP je rovnocenným partnerom Rade ministrov EÚ a schvaľuje väčšinu európskych právnych predpisov, ktoré sa bezprostredne dotýkajú života občanov Európy.
Chod a štruktúra Európskeho parlamentu
Európsky parlament je jediným orgánom EÚ, ktorý zasadá a rokuje verejne. Jeho rozhodnutia, postoje a záznamy z rokovaní sú zverejňované v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Jeden týždeň v mesiaci trávia poslanci na plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu. Doplňujúce dvojdenné zasadnutia sa konajú v Bruseli. Dva týždne v každom mesiaci sú vyhradené schôdzam jednotlivých výborov v Bruseli. V zostávajúcich dňoch sa schádzajú politické skupiny, tiež v Bruseli.
Európsky parlament má sídlo v Štrasburgu, avšak okrem toho pracuje v Bruseli a v Luxemburgu. Má to svoje historické dôvody- v týchto mestách mali svoje sídla hlavné európske orgány už od svojho zriadenia. Štrasburg- symbol francúzsko-nemeckého zmierenia, si za sídlo zvolila Rada Európy a od roku 1952 sa tu konala aj väčšina zasadnutí Európskeho parlamentu. V protokole pripojenému k Amsterdamskej zmluve z roku 1997 sa uvádza: "Európsky parlament má sídlo v Štrasburgu, kde sa konajú plenárne zasadnutia, vrátane zasadnutia o rozpočte. Doplňujúce zasadnutia sa konajú v Bruseli. Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu a jeho oddelenia sídlia v Luxemburgu.
Poslanci Európskeho parlamentu
V súčasnosti má EP 736 poslancov. Do 1. mája 2004, teda do rozšírenia o 10 nových krajín, to bolo 626 poslancov. Poslanci EP sú volení od roku 1979 v päťročných intervaloch vo všeobecných, priamych a rovných voľbách. Voľby sa konajú buď na regionálnej úrovni ( napr. Veľká Británia, Taliansko, Belgicko), alebo na celoštátnej úrovni ( napr. Slovensko, Francúzsko, Dánsko). V Belgicku, Grécku a v Luxembursku je účasť na voľbách povinná. Od roku 1993 má každý občan EÚ právo voliť a byť volený do EP v krajine svojho trvalého pobytu, teda nemusí voliť iba v krajine, ktorej občianstvo vlastní.
Zloženie Európskeho parlamentu
Počet poslancov z jednotlivých krajín stanovujú zmluvy. V rokovacej sále zasadajú poslanci podľa politických skupín, nie podľa krajín. V súčasnosti pôsobí v EP 7 politických skupín a nezaradení poslanci:
· Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) - EPP
· Progresívna aliancia socialistov a demokratov - S-D
· Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu - ALDE
· Skupina Zelených/Európska slobodná aliancia - Verts-ALE
· Konfederatívna skupina európskej zjednotenej ľavice- nordická zelená ľavica - GUE/NGL
· Európski reformisti a konzervatívci- ECR
· Skupina Európa slobody a demokracie-EFD
Politické skupiny združujú poslancov z viac ako 100 politických strán z členských štátov.
Výbory
V stálych výboroch Európskeho parlamentu, ktorých je 20, prebiehajú prípravné práce na plenárne zasadnutia. Každý výbor menuje svojho predsedu, troch podpredsedov a má vlastný sekretariát. Výbory prijímajú a spracovávajú správy o legislatívnych návrhoch a správy z vlastnej iniciatívy. Parlament môže zriaďovať aj dočasné a vyšetrovacie výbory.
Právomoci Európskeho parlamentu
Európsky parlament ma tri základne právomoci:
· legislatívnu
· rozpočtovú
· kontrolnú
Legislatívna právomoc EP
Európsky parlament prijíma spolu s Radou ministrov EÚ európske právne predpisy.
Na základe Lisabonskej zmluvy sa postup, známy ako spolurozhodovanie, stal bežným legislatívnym postupom.Takisto na základe Lisabonskej zmluvy pribudlo takmer 40 nových oblastí uplatňovania, čo výrazne posilnilo právomoci EP. Tento postup totiž stavia EP a Radu EÚ na rovnakú úroveň a v jeho rámci tieto dva orgány spoločne prijímajú právne predpisy na základe návrhu Európskej komisie. Parlament dáva konečný súhlas.
Spolurozhodovacia procedúra sa používa okrem iného pri predpisoch týkajúcich sa voľného pohybu pracovných síl, vytvárania vnútorného trhu, výskumu a vývoja, životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, vzdelania, kultúry a zdravia. V rámci tohto postupu dokázal Európsky parlament účinne prispieť k prijatiu dôležitých právnych predpisov, ako napr.:
· uplatňujú sa oveľa prísnejšie predpisy proti znečisťovaniu životného prostredia palivami a motorovými palivami
· Európska komisia môže uplatňovať núdzové ochranné opatrenia týkajúce sa krmív
· na balíčkoch cigariet sa dôslednejšie a viditeľnejšie uvádzajú varovania o škodlivosti fajčenia
· používanie ťažkých kovov ( olovo, ortuť, kadmium) pri výrobe motorových vozidiel je od roku 2003 zakázané- autá vyradené z prevádzky je možné likvidovať iba spôsobom šetrným k životnému prostrediu
Legislatívna práca parlamentu prebieha nasledovným spôsobom:
· Európska komisia predloží EP legislatívny návrh. Jeden zo stálych výborov ( gestorský výbor) je poverený úlohou vypracovať správu a menuje spravodajcu ( člena výboru, ktorý spracuje návrh správy výboru) . O stanovisko je tiež možné požiadať niekoľko ďalších výborov. Každý z nich spracuje svoje stanovisko a odovzdá ho gestorskému výboru.
· Poslanci a výbory, od ktorých sa žiada stanovisko, môžu predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu správy, vypracovanému spravodajcom. Návrh je potom spolu s prípadnými zmenami prijatý v gestorskom výbore.
· Politické skupiny posudzujú správu zo svojho politického hľadiska.
· Nakoniec sa správa prerokuje na plenárnom zasadnutí. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predkladať gestorský výbor, politické skupiny, alebo stanovený počet poslancov (40).
· Plénum o správe hlasuje a tým zároveň prijíma svoj postoj k pôvodnému návrhu.
Rozpočtová právomoc EP
Európsky parlament a Rada EÚ predstavujú dve zložky rozpočtového orgánu. Inými slovami, spoločne zdieľajú právomoc nad finančnými prostriedkami, rovnako ako sa delia o právomoc legislatívnu. Prípravné práce pre rozhodovanie EP v tejto oblasti vykonáva Rozpočtový výbor v spolupráci s ostatnými stálymi výbormi.
Podľa Lisabonskej zmluvy majú Parlament a Rada EÚ rovnocennú pozíciu a rozhodujú spoločne o všetkých výdavkoch EÚ. Rokovanie o rozpočtových návrhoch Komisie prebiehajú v jednom čítaní (od mája do decembra); ak sa nedohodnú, nasleduje tzv. zmierovacie konanie.
Parlament disponuje právomocou zamietnuť rozpočet, pokiaľ dospeje k názoru, že rozpočet nezodpovedá potrebám EÚ. Potom začne rozpočtový proces od začiatku. V minulosti zamietol EP rozpočet dvakrát.
Kontrolná právomoc EP
Parlament uplatňuje demokratický dohľad nad všetkými činnosťami EÚ. Táto právomoc, ktorá sa pôvodne týkala iba aktivít Komisie, bola rozšírená aj na Radu EÚ a na orgány zodpovedné za zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Kvôli skvalitneniu kontrolnej činnosti si EP môže zriaďovať dočasné vyšetrovacie výbory. Túto právomoc využil EP už niekoľkokrát, napr. pri vyšetrovaní "choroby šialených kráv", ktoré viedlo k založeniu Európskej veterinárnej agentúry v Írsku. EP presadil aj vytvorenie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).
Európska Komisia a Rada EÚ
Európsky parlament hrá jednu z kľúčových úloh v procese menovania novej Komisie ( každých 5 rokov). Schvaľuje menovanie predsedu Komisie, organizuje vypočutia s jednotlivými kandidátmi na komisárov a nakoniec rozhoduje hlasovaním o schválení celej Komisie.
Parlament má právo odvolať Komisiu absolútnou väčšinou svojich členov. Do dnešného dňa sa zatiaľ nestalo, aby EP vyslovil Komisii nedôveru. ale táto právomoc predstavuje silnú politickú zbraň. Videli sme to napr. aj v novembri 2004, keď predseda Komisie José M. D. Barroso v obave pred odmietnutím svojej Komisie odložil jej predstavenie v EP o niekoľko týždňov ( prípad Buttiglione). EP vykonáva svoje kontrolné právomoci skúmaním množstva správ Komisie o realizácii politík a o plnení rozpočtu.
Parlamentný výbor, politická frakcia, alebo stanovený počet poslancov môžu klásť Komisii a Rade otázky na ústne zodpovedanie v pléne EP. Tieto otázky sa týkajú politicky významných tém a zvyčajne vedú k rozprave v EP. Pravidelný rozpravy sa vedú aj o aktuálnych udalostiach, ktoré zaujímajú európsku verejnosť. Poslanci ako jednotlivci môžu Komisii a Rade klásť tiež otázky, ale na ne dostanú odpoveď písomne do stanoveného času.
Poslanci a orgány EP položia Komisii a Rade každý rok asi 5 000 otázok.
Predsedníctvo rady predkladá EP svoj program a polročnú správu. Informuje EP aj o prípravách a výsledkoch zasadania Európskej rady a o priebehu významných legislatívnych činností. Rada je zastúpená na stretnutiach parlamentných výborov a to aj na úrovni ministrov.
Obrana ľudských práv vo svete
Európsky parlament pripisuje ochrane ľudských práv vo svete mimoriadny význam a využíva svoje právomoci k podpore pri ich dodržiavaní. Odmietol preto napr. niekoľko finančných protokolov s niektorými krajinami, a snažil sa ich prinútiť k tomu, aby prepustili politických väzňov, alebo aby sa pripojili k medzinárodným dohovorom o ľudských právach.
Od roku 1988 EP každoročne udeľuje jednej, alebo viacerým osobám, alebo skupine, ktoré sa angažovali v boji za ľudské práva, Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.