Vážení návštevníci, ďakujem, že ste prejavili záujem o informácie týkajúce sa mojej práce poslanca...

Slovensko a euro

Táto rubrika vznikla v spolupráci s regionálnym týždenníkom Pohronie, resp. MY Žurnál , kde čitatelia dostali priestor klásť otázky a diskutovať o tejto dôležitej téme.

Úvodné slovo V. Maňku:
"Rád by som sa čitateľom poďakoval za veľmi zaujímavé otázky. Verím, že spoločne sa nám podarí informovať všetkých, ktorí majú na tento dôležitý problém svoj názor. Odpovede odrážajú môj osobný pohľad, ale pokiaľ sa môj názor líši od názoru Ministerstva financií SR, uvádzam aj ich názor. Tu sa chcem poďakovať za spoluprácu štátnemu tajomníkovi Ministerstva financií Petrovi Kažimírovi, ktorý pristúpil na moju požiadavku a na všetky otázky pripravil názor odborníkov z ministerstva."

Zavedenie eura v SR: otázky a odpovede 7 (30. 05. 2008) - záver

1. Cena potravín, vody, elektriny, plynu každoročne stúpa. Bude štát regulovať (dotovať) pre občana nášho štátu tieto ceny aj po zavedení eura?
Anna Gajdošová, Zvolen

Samotné zavedenie eura nebude mať negatívny dopad na ceny plynu, elektriny, či potravín. Keby sme euro nezaviedli, museli by sme rovnako riešiť nasledovné problémy.

Maloobchodné ceny potravín na celom svete vzrástli v poslednej dobe neprimerane k životným nákladom. Keď tieto problémy na Slovensku začala vláda nedávno riešiť, niektorí politici povedali, že to treba nechať na trh a prirodzenú konkurenciu. Ale trh všetko nevyrieši a aj v konkurenčnom prostredí môžu vzniknúť deformácie a špekulácie. Práve pre to sme sa v máji v Európskom parlamente vysokými cenami potravín zaoberali. Medzi cenami, za ktoré sú často nútení predávať poľnohospodári a cenami, za ktoré ich predávajú predajcovia, sú skutočne veľké rozdiely. Nie je normálne, keď predajca tento rozdiel neodôvodnene ďalej zvyšuje. Vyzvali sme preto Komisiu a členské štáty, aby vykonali analýzu týchto rozdielov.

V tejto súvislosti Európsky parlament požaduje, aby sa vykonalo hodnotenie vplyvu úlohy maloobchodných predajcov v potravinovom reťazci a vyzýva ich, aby výrobcom vyplácali spravodlivé ceny a spotrebiteľom poskytovali potraviny za primerané ceny. Potom, ako Komisia a členské štáty urobia potrebné analýzy, prijmú sa potrebné opatrenia, aby sme zabránili špekuláciám.

Čo sa týka cien plynu a elektriny, vláda bude aj ďalej sledovať, aby obyvatelia, ale ani iné subjekty neboli poškodení neprimeranými ziskami monopolných výrobcov. Znova podotýkam, že na tento proces zavedenie eura nemá žiadny vplyv.

2. Som dôchodkyňa, dôchodok mi chodí na účet v banke. Budú bankomaty po zavedení eura prispôsobené tak, že pri výbere peňazí dostaneme hotovosť aj v minciach, keďže naše dôchodky nie sú vysoké, alebo budú vydávať len papierové bankovky?
Božena Kuzmová, Krupina

Bankomaty mince nebudú vydávať. Budú vydávať bankovky s rôznou nominálnou hodnotou, záleží na každej konkrétnej banke. Najnižšia bankovka vydávaná bankomatmi bude 10 eur.

Tu by som chcel informovať aj tých čitateľov, ktorí si dnes nechávajú doručiť dôchodok domov. Aj po zavedení eura to bude rovnako. Vláda chce dohodnúť, aby v prípade, že niekto dostane dôchodok napr. 300 eur, čo dnes je zhruba 9000 Sk, dostal svoje peniaze v rôznych bankovkách, aby mu nedoručili len jednu 200 a jednu 100 eurovú bankovku, ale aby napríklad dostal aj 10, resp. 20 eurové bankovky.

3. V období duálneho hotovostného peňažného obehu, od 1. 1. 2009 do 16. 1. 2009, budeme môcť platiť v obchodoch ešte korunami. Ako to bude s výdavkom? Bude môcť byť len v eurách? Môže predavač odmietnuť prijatie koruny s odôvodnením, že dávam bankovku neúmernú nákupu? Príklad: v novinovom stánku si chcem kúpiť dennú tlač a chcem zaplatiť tisíckorunáčkou. Výdavok by mal byť, podľa mňa, v eurách. Viem pochopiť aj predajcu, že ak by to urobilo desať kupujúcich za deň, nemusí mať na výdaj. Aký je postup?
Rudolf Mochnacký, Sliač

Od dňa zavedenia eura Vám musí predavač vrátiť výdavok už v eurách. Aj v období od 1.1. do 16.1. 2009, keď Vy budete môcť ešte platiť korunami. Predajcovia by sa mali eurami dostatočne predzásobiť. Ak by do novinového stánku prišli zavčasu ráno za sebou piati ľudia, každý by si kúpil jedny noviny a platil by päťsto, alebo tisíckorunáčkou, predavač by mohol mať s výdavkom problém. Som však presvedčený, že to zvládne, lebo bude chcieť svoj tovar predať. Keď už by bol naozaj v koncoch, možno mu poradíte, aby Vám napríklad Vašu tisíckorunáčku rozmenil na stovky. A zo stovky, ktorú zaplatíte za noviny, Vám už bude vedieť vydať v eurách...

4. Vysvetlite mi, prosím, ako sa budú používať naše eurá v ostatných štátoch únie a opačne, pretože niekde som už čítala, že dôjde k zrušeniu zmenární. Anna Samleková, Zvolen

Eurami môžete priamo platiť vo všetkých štátoch, kde používajú euro. Na našich eurových minciach budú síce na zadnej strane slovenské motívy, ale platiť nimi môžete rovnako všade, kde používajú euro. Takisto aj zahraničnými eurovými mincami budú môcť platiť na Slovensku. Predná strana mince, kde je uvedená jej hodnota, bude rovnaká. Len na zadnej strane mincí, ktoré sa budú raziť na Slovensku, budú slovenské motívy.

5. Budú sa aj kolky a iné poplatky prepočítavať na dve desatinné miesta? Budú sa zaokrúhľovať? Rudolf Mochnacký, Sliač

Kolkové známky sa po zavedení meny euro v SR vydajú v hodnotách v eurách. Zaokrúhľovanie kolkových známok neprichádza do úvahy. Nový zákon o kolkových známkach, ktorý upravuje hodnoty kolkových známok v eurách je t. č. na rokovaní v NR SR.

Čo sa týka ďalšej časti otázky, sadzby správnych poplatkov (zákon č. 145/1995 Z. z.) a súdnych poplatkov (zákon č. 71/1992 Zb.) sa budú po zavedení eura prepočítavať konverzným kurzom a zaokrúhľovať v zásade podľa generálneho zákona (na dve desatinné miesta) a osobitné prípady budú riešené v rámci novelizácie cit. zákonov, ktoré pripravuje Ministerstvo financií SR v súvislosti so zavedením eura.

Zavedenie eura v SR: otázky a odpovede 6 (6. 5. 2008)

1. Ako sa dá zistiť, že je eurobankovka falošná?
Eva Cesnaková, Zvolen

Eurové bankovky sú vytlačené na špeciálnom papieri zhotovenom z čistej bavlny, ktorý sa už pri ohmataní odlišuje od bežného papiera. Eurové bankovky obsahujú rôzne ochranné prvky, vďaka ktorým sa dá pravá bankovka ľahko rozoznať od falošnej. Hmatom si môžete overiť reliéfnu tlač - použitím špeciálnej technológie tlače sú pravé bankovky na dotyk ľahko rozoznateľné. Pri pohľade na bankovku proti svetlu objavíte vodoznak, ochranný prúžok a sú tlačovú značku. Na pravých bankovkách sú tieto tri prvky viditeľné z obidvoch strán bankovky. Pri naklonení bankovky a zmene uhla dopadu svetla uvidíte na lícnej strane premenlivý obraz hologramu. Na rubovej strane pri naklonení bankovky uvidíte zlatistý pruh (bankovky 5, 10 a 20 eurové) alebo opticky premenlivú farbu (bankovky 50, 100, 200 a 500 eurové).

Vždy si overte viac ako jeden ochranný prvok. Kontrola pravosti bankovky trvá iba pár sekúnd. Stačí ju skontrolovať hmatom, pohľadom a naklonením. Pravosť bankovky zvládnu skontrolovať aj zrakovo postihnutí.

2. Myslíte si, že je Slovensko pripravené na prijatie eura vo všetkých sférach, či už v obchode, ekonomike, hospodárstve...? Kto bude hradiť všetky náklady súvisiace s prijatím eura? (Automaty, bankomaty, čipové karty v autobusoch, pokladne v obchodoch...)
Eva Cesnaková, Zvolen

Slovensko je pripravené na euro po všetkých stránkach, aj v mikrosfére a v tzv. technickej oblasti, nielen po stránke plnenia makroekonomických kritérií. Prijatiu eura sa zo strany vlády SR a NBS venovalo už veľa pozornosti, čoho výsledkom bolo vytvorenie viacerých kľúčových dokumentov, ktoré upravujú všetky náležitosti prijatia eura v SR. Slovensko je na euro pripravené aj po stránke plnenia nominálnych kritérií, od 18.apríla technicky plní všetky kritériá vrátane oficiálne potvrdenej bilancie verejných financií za rok 2007. Podľa jarnej prognózy EK možno potvrdiť, že často diskutované inflačné kritérium plní Slovensko udržateľným spôsobom.

Otázku hradenia nákladov súvisiacich so zavedením eura rieši Národný plán zavedenia eura, kde sa hovorí: "Náklady, ktoré pri príprave na zavedenie eura vzniknú jednotlivým subjektom, si každý subjekt pokryje sám. To platí rovnako pre súkromný aj verejný sektor. Implementačné náklady pri zavádzaní eura by mali byť čo najnižšie."
(Zdroj: http://www.nbs.sk/EURINT/EURO/NP_ZAVE1.PDF, str. 4)

3. Budú sa euro bankovky odlišovať, ako je to v prípade euro mincí, podľa príslušnej krajiny? Budú mať naše euro mince rovnakú hodnotu vo všetkých krajinách, kde je platidlo euro? Kedy presne sa učí konverzný kurz? Nebude sa už potom meniť?
Stanislava Ďurkovicová, Kráľovce-Krnišov

Eurové bankovky nemajú žiadne národné prvky a sú vo všetkých krajinách rovnaké. Všetky eurové mince platia rovnako vo všetkých krajinách eurozóny, bez ohľadu na ich národnú stranu a ich hodnota je samozrejme tiež všade rovnaká. Konverzný kurz určí Rada Európskej únie v júli 2008, za predpokladu, že predtým Európska rada rozhodne o vstupe SR do eurozóny. Takto určený kurz bude účinný od 1. januára 2009 a bude neodvolateľný, teda od dňa účinnosti nemenný.

4. Čo môžu podnikatelia urobiť so starou, ešte funkčnou registračnou pokladňou? Dať ju jednoducho do elektronického odpadu?
Stanislava Ďurkovicová, Kráľovce-Krnišov

Pokiaľ nie je možné existujúci model registračnej pokladnice softvérovo upraviť na podmienky používania eura a duálneho zobrazovania cien a potvrdiť legálnosť takejto úpravy adekvátnym certifikátom, takúto pokladnicu už nie je možné v súlade so zákonom pri predaji tovarov a služieb používať.

5. Z vyjadrení viacerých ekonómov – odborníkov vyplýva, že euro u nás od 1. 1. 2009 zavedené nebude. V prípade, že sa tieto predpovede naplnia, kedy Slovensko dostane takúto šancu opäť?
Jozef Kresan, Zvolen

Takéto vyjadrenia poznám skôr od niektorých politikov, ako od ekonómov - odborníkov. Dokonca už aj títo politici v posledných týždňoch začínajú pripúšťať, že na Slovensku euro od januára bude. V prípade zamietnutia nášho vstupu do eurozóny v plánovanom termíne 1.1.2009 (čo nepredpokladám), je na rozhodnutí vlády, aby – v nadväznosti na dôvod zamietnutia - stanovila nový cieľový dátum. V súčasnosti je táto téma čistou špekuláciou a vláda sa ňou nezaoberá.

Žiaden ekonóm doteraz nemohol a ani do zverejnenia oficiálnej správy EK a ECB nebude môcť dopredu s určitosťou povedať, aké je/bude rozhodnutie Európskej komisie o prijatí/neprijatí Slovenska do eurozóny. Na základe plnenia kritérií a parciálnych priebežných vyjadrení EK sa však väčšina odborníkov prikláňa k presvedčeniu, že SR s veľkou pravdepodobnosťou bude do eurozóny prijaté. Prirodzene, v médiách zazneli aj niektoré skeptické názory, podľa ktorých je prijatie eura v SR nepravdepodobné. Takéto názory boli však veľmi zriedkavé a u ekonómov výrazne prevládal názor, že prijatie eura je na Slovensku k termínu 1.1.2009 pravdepodobné. V súčasnosti v čase, keď Slovensko splnilo s výraznou rezervou všetky nominálne maastrichtské kritériá, a keď aj najnovšia prognóza Európskej komisia nepodkopáva otázku udržateľnosti ich plnenia, môžeme takmer s určitosťou povedať, že euro na Slovensku k 1.1.2009 zavedené bude. Je preto veľmi hypotetické uvažovať nad nejakým iným termínom prijatia po roku 2009. Ak by sme predsa len pripustili možnosť, že euro v roku 2009 prijaté nebude, tak nový termín by bol výsledkom širokej diskusie domácich a zahraničných politických a odborných autorít a v súčasnosti sa nedá žiadnym spôsobom tento nový termín odhadnúť.

6. Budú sa číselné hodnoty v daňových priznaniach za rok 2008 (s termínom priznania do 31. 3. 2009) udávať ešte v slovenských korunách alebo už v eurách? Ak v eurách, budú nové tlačivá daňových priznaní veľmi odlišné od súčasných?
Andrea Mojžišová, Zvolen

Daňové priznanie za rok 2008 (t.j. riadne, dodatočné a aj opravné daňové priznanie za zdaniteľné obdobie roku 2008) sa podáva v slovenských korunách a výsledná daňová povinnosť sa prepočíta konverzným kurzom na euro. Na podávanie daňového priznania sa použijú tlačivá, ktoré platili pre príslušné zdaňovacie obdobie pred dňom zavedenia eura.

7. Námestia počas silvestrovskej noci bývajú plné oslavujúcich, viacerí si dopĺňajú zdroje v peňaženke z bankomatov. Ako budú bankomaty vydávať peniaze posledné minúty pred polnocou a prvé minúty po jej uplynutí?
Andrea Mojžišová, Zvolen

Všetky bankomaty budú do konca roku 2008 (prakticky do polnoci) vydávať korunové bankovky a po polnoci začnú vydávať eurové. Pri modernejších bankomatoch bude táto zmena vykonaná na diaľku a udeje sa ihneď, staršie modely budú musieť byť zmenené ručne, čo môže trvať niekoľko hodín. Podrobnejší harmonogram výpadku konkrétnych bankomatov zverejnia banky koncom roka 2008. Prijatá bola zásada, že počas prvých hodín 1. januára 2009 budú banky účtovať poplatok za výber hotovosti z bankomatu na úrovni poplatku za výber z „domáceho“ bankomatu bez ohľadu na to, či si klient vyberie hotovosť z bankomatu svojej alebo inej banky.

8. Aké opatrenia budú prijaté na ochranu spotrebiteľa pred zdražovaním?
Zdena Sýkorová, Sliač

Snahou vlády je zabrániť akémukoľvek neodôvodnenému zdražovaniu, či už skrytému alebo otvorenému, teda každému rastu cien tovarov a služieb, ktorý by nebol odôvodnený nejakým objektívnym faktorom. Prirodzene nie je možné administratívne zmraziť ceny alebo zaviesť akúkoľvek nesystémovú plošnú reguláciu. Ide o to, aby princíp cenovej neutrality ustanovený v Zákone 659/2007 (generálny zákon) bol rešpektovaný a jeho dodržiavanie kontrolované a porušovanie v súlade s týmto a inými zákonmi sankcionované. Okrem dôsledného uplatňovania tohto zákona a prísnych kontrol na to oprávnenými orgánmi bude vláda uplatňovať aj ďalšie opatrenia. Prijatý bol Etický kódex, ku ktorému sa dobrovoľne hlásia podnikatelia aj samosprávy. Signatári budú viditeľne označení logom, dodržiavanie kódexu bude monitorované, porušenie zverejnené a takémuto subjektu bude logo odňaté. Popri tom bude Štatistický úrad SR v zhustenej frekvencii monitorovať vývoj cien vybraného zúženého spotrebiteľského koša, aby bol priebežne dostupný prehľad o vývoji cien základných a najčastejšie nakupovaných tovarov a služieb. Taktiež mimovládne organizácie budú vykonávať paralelný monitoring cien. Snahy o neodôvodnené zdražovanie budú zaznamenávané, každý individuálny prípad bude možné ohlásiť kompetentnej inštitúcii a v prípade, že sa potvrdí neodôvodnené zdraženie, budú prijaté opatrenia na nápravu. Podobný projekt bol veľmi úspešný na Malte. Pozitívnu úlohu určite zohrá aj Deklarácia spoločenskej zhody zaviesť a používať euro, ktorú nedávno podpísali významní partneri vrátane subjektov z prostredia podnikateľov.

Za najúčinnejší nástroj proti takýmto javom považujem rozumné správanie dobre informovaného spotrebiteľa. Ľudia by mali mať dostatok informácií. Je predovšetkým v ich záujme ceny pozorne sledovať, nezmieriť sa s ich nárastom, uprednostňovať predajcov s nižšími cenami a pokusy o neférové zvyšovanie cien oznámiť kompetentným inštitúciám. Všetky potrebné informácie na túto tému budú súčasťou informačnej kampane.

Pod neodôvodneným zdražovaním rozumiem také zvýšenie ceny, ktoré nespôsobili objektívne, spravidla vonkajšie faktory, napríklad nárast cien vstupov a podobne.

9. Aký bude kurz eura po jeho zavedení na Slovensku voči iným zahraničným menám? Kto ho bude určovať?
Michal Ďurčík, Dudince

Kurz eura voči iným menám po jeho zavedení na Slovensku sa bude vyvíjať rovnako ako by sa vyvíjal, keby Slovensko euro neprijalo. Kurz je v súčasnosti určovaný trhom, na základe dopytu a ponuky po jednotlivých menách. Prijatím eura na Slovensku sa tento proces týkajúci sa celej eurozóny nijakým spôsobom nezmení a devízový trh zostane miestom, kde sa bude určovať výmenný kurz eura k iným menám. Určiť budúci kurz eura k jednotlivým menám nie je spoľahlivo možné vzhľadom na veľkú nepredvídateľnosť devízových trhov. V každom prípade je euro najstabilnejšia a najdôveryhodnejšia svetová mena.

10. Čo stvárňuje € - znak eura? Predstavuje niečo, alebo je to len náhodný symbol? Akú činnosť bude vykonávať po vstupe do eurozóny Národná banka Slovenska (NBS), keď zanikne jej samostatná menová politika?
Jozef Malý, Zvolen

Znak € je vytvorený špeciálne na označenie meny euro. Vychádza však z gréckeho písmena epsilon a takáto väzba má byť odkazom na spoločnú európsku kultúru vychádzajúcu z antických tradícií.

Výkon menovej politiky NBS zanikne vstupom SR do eurozóny, NBS sa však bude nepriamo podieľať na spoločnej menovej politike Európskej centrálnej banky (ECB) cez účasť guvernéra NBS v Rade guvernérov ECB. NBS bude aj po vstupe do eurozóny vykonávať reguláciu a dohľad nad finančným trhom, riadiť hotovostný peňažný obeh, riadiť a dohliadať na bezhotovostný platobný styk a tiež spravovať devízové rezervy.

Zavedenie eura v SR: otázky a odpovede 5 (16. 4. 2008)

1. Na základe niektorých skutočností si myslím, že euro u nás od 1. 1. 2009 zavedené nebude. Kto bude v takom prípade znášať náklady spojené s infokampaňou?
Jozef Kresan, Zvolen

Mám rovnaký názor, ako Ministerstvo financií a považujem zavedenie eura od januára budúceho roka za nanajvýš pravdepodobné. Ak by však k nemu z akýchkoľvek – nateraz ťažko predstaviteľných - príčin nedošlo – náklady vynaložené do termínu, kedy by takýto zvrat nastal, budú znášať tie inštitúcie, ktoré ich vynaložili, tak ako ich znášajú doteraz, teda predovšetkým vláda a Národná banka Slovenska, ale tiež banky, samosprávy a mnohé iné súkromné i verejné inštitúcie.

2. Aj vo vyspelejších krajinách, ako je Slovensko (naposledy v Slovinsku), spôsobilo prijatie eura bežným občanom značné problémy. Napríklad Veľká Británia o zavedení eura v súčasnosti ani len neuvažuje a aj nám najbližší Česi sú v tomto smere zdržanliví. Nie sme prílišní optimisti?
Peter Ježík, Očová

Zavedenie eura v doterajších 15 krajinách prebehlo všade bez významnejších problémov. Ministerstvo financií SR nepovažuje zavedenie eura v SR za riskantný krok a nepovažuje za vhodné, aby vláda SR oddialila svoj zámer pre vstup do eurozóny. Na rozdiel od ČR, ktorú reformy a krátkodobé dôsledky z nich len čakajú, Slovensko má už za sebou všetky významné a potrebné reformy a s vysokou pravdepodobnosťou budeme schopní splniť všetky nutné aj postačujúce podmienky pre vstup. Dôležitým faktom je, že vstup do eurozóny, ktorý je pre Slovensko uskutočniteľný už v súčasnosti (na rozdiel od našich susedov), prináša podstatne viac výhod ako rizík. Okrem toho výhody budú pôsobiť dlhodobo. Prijatie eura odbúra ďalšie bariéry v konaní podnikateľov, vlády ako aj občana, zníži transakčné náklady, odstráni kurzové riziká, sprehľadnia sa cenové relácie vo všetkých oblastiach, uľahčí pohyb na všetkých trhoch a urýchli ďalší proces celkovému približovaniu Slovenska k rozvinutým krajinám. Obyvatelia Slovenska tak získajú výhody oproti susedom, ktorí pre vstup ešte nie sú pripravení. Vstup do eurozóny podporí ďalší rast našej ekonomiky, tvorbu pracovných miest, rast produktivity a rast miezd, disponibilných príjmov a životnej úrovne, čo je naším konečným cieľom.

Veľká Británia je v úplne odlišnej situácii ako nové členské krajiny európskej únie. Ako stará členská krajina EÚ nie je povinná prijať euro, pričom nové členské krajiny (a teda aj Slovensko) sa pred vstupom do EÚ zaviazali k prijatiu eura. Prijatie eura je okrem odborného pohľadu často aj politickým rozhodnutím ako je tomu napr. v spomínanej Veľkej Británii, kde sa vláda viackrát vyjadrila, že prijatie eura by bolo podmienené rozhodnutím obyvateľstva v referende. Referendum je však citlivá politická téma. Vzhľadom na to, že ekonomika a životná úroveň Veľkej Británie sú na vysokej úrovni, vláda doteraz nerozhodla o vypísaní referenda s otázkou vstupu do eurozóny aj napriek mnohým výhodám, ktoré z prijatia eura vyplývajú.

3. Nebude po vstupe do eurozóny vyššia inflácia kvôli dobiehaniu cenovej úrovne vyspelých krajín? Nepredpokladali ju ani v Slovinsku, po ôsmich mesiacoch od zavedenia eura sa však vyšplhala na takmer 4 percentá, pritom potraviny, každodenná potreba, zdraželi až o 7,6 percenta. Dokáže vláda podobnej inflácii na Slovensku zabrániť?
Anna Můllerová, Zvolen

Čím rýchlejšie budeme dobiehať vyspelé krajiny, tým rýchlejšie budú rásť napríklad platy a dôchodky, ale aj ceny. Pôjde však o dlhodobejší, postupný proces v rámci pokračujúcej celkovej konvergencie, a nie jednorazový skok. Situácia v Slovinsku po prijatí eura je veľmi špecifická. Medziročná HICP inflácia sa vo februári vyšplhala až na 6,4%. Tento jav je však výsledkom zhody viacerých okolností, pričom väčšina nesúvisí priamo s eurom. V prvom rade Slovinsko vstúpilo do eurozóny v čase výrazného globálneho nárastu cien komodít (ropa, potravinárske výrobky), ktorý sa prejavil v rastúcej inflácii v celosvetovom meradle, hoci na prvý pohľad sa to v Slovinsku môže pripisovať prijatiu eura. Ďalej konkurencia v potravinárskom sektore je v Slovinsku veľmi nízka, existujú tam 3 obchodné reťazce, ktoré kontrolujú trh, pričom ešte dva z nich sú kontrolované rovnakým majiteľom. Podľa Slovinskej národnej banky prispelo zavedenie eura na celkovú infláciu iba 0,3 percentuálnymi bodmi.
Slovensko je preto v značne odlišnej situácii, pričom v čase prijatia eura u nás už neočakávame tak výrazný nárast cien komodít ako bol v roku 2007, teda v roku prijatia eura v Slovinsku. Ako hlavný rámec opatrení, ktorých cieľom je zabránenie vysokej inflácii po prijatí eura v SR, možno spomenúť antiinflačné opatrenia rozpracované v Konvergenčnom programe Slovenska na roky 2007 až 2010.

4. Koľko kusov papierových euro bankoviek je v súčasnosti v obehu? Aké množstvo základnej suroviny, teda dreva v metroch kubických, si vyžiadalo ich vydanie? Akým množstvom drevnej suroviny sa podieľali jednotlivé členské štáty? Koľko kusov sadeníc bolo použitých na obnovu vyťaženej drevnej hmoty?
Ján Rievaj, Zvolen

Počet eurových bankoviek v obehu je možné zistiť v Európskej centrálnej banke vo Frankfurte. Keď máme na mysli, že na výrobu nových bankoviek je potrebné veľké množstvo papiera, môže nám z toho celého vzniknúť zaujímavá diskusia, do ktorej by sa mohli v konečnom dôsledku zapojiť aj odborníci z Technickej univerzity vo Zvolene. Mnohí by nám povedali aj to, že obnova lesa je tiež veľmi dôležitá. Alebo napríklad, že spálením starých bankoviek môžeme nahradiť teplo, na ktoré by sme potrebovali drevo, alebo iné palivo. Alebo, že ak budeme mať skôr euro na Slovensku, tak dlhodobý ekonomický prínos nám umožní viac a rýchlejšie pomôcť nielen životnej úrovni našich obyvateľov, ale aj našej prírode a životnému prostrediu...

5. Budú euro mince a euro bankovky zobrazené kompletne na informačnom letáku? Takýto leták by si mohla vyvesiť každá prevádzka, predajňa, pošta podľa uváženia na viditeľnom mieste. Tiež ma zaujíma, či pri výmene pokladne v maličkých potravinách nebude možnosť finančnej pomoci pri nákupe pokladne, uvítala by som aj návratnú dotáciu.
Stanislava Ďurkovicová, Kráľovce-Krnišov

Bankovky a mince budú vyobrazené na mnohých druhoch tlačených informačných materiálov a už dnes je možné ich podobu spoznať na internetových stránkach www.euromena.sk, www.euro.gov.sk alebo www.nbs.sk.
V zmysle príslušného výnosu Ministerstva financií SR z roku 2005 sa dotácie rozdeľujú na všeobecne prospešné služby, ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej starostlivosti a pomoci a humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.
Vo výnose sa s dotáciami (ani návratnými) na nákup pokladní neuvažuje. Nie je ani v pôsobnosti Ministerstva financií dotácie podnikateľským subjektom poskytovať.

6. Aké budú výhody a nevýhody po prijatí eura?
Ján Hanes, Kriváň

Verím, že keď v celom druhom polroku prebehne na Slovensku vysvetľovacia kampaň, mnohé obavy dokáže rozptýliť. Jednu vec si je potrebné povedať: všetky krajiny, ktoré po roku 1992 vstúpili alebo neskôr vstúpia do EÚ, automaticky preberajú záväzok, že prevezmú spoločnú menu. Otázka stojí, kedy ktorá krajina splní kritériá pre zavedenie eura.
Vstup do eurozóny prináša z dlhodobého hľadiska podstatne viac výhod ako rizík a rozhodne v konečnom dôsledku pomôže Slovensku a našim obyvateľom, aby sme rýchlejšie dobehli našich bohatších zahraničných susedov.

Pozrime sa bližšie na hlavné výhody prijatia eura, ku ktorým možno zaradiť:

Eliminácia kurzového rizika – jednotlivé subjekty (firmy, občania ale aj štát) nebudú už vystavení rizikám vyplývajúcich z pohybov kurzu EUR/SKK; kurzovým stratám pri zlom odhade jeho vývoja, resp. špekuláciám a nebude potrebné sa zaťažovať hedgingom (poistením proti strate).
Zníženie transakčných nákladov – výmena korún za eurá (a opačne) sa viazala doteraz s určitými nákladmi (poplatky, marža bánk a zmenární). Po zavedení eura tieto náklady zaniknú a bude tiež možné bez transakčných nákladov realizovať platby v eurách. Zníženie nákladov sa odrazí na ziskoch.
Cenová transparentnosť – bude oveľa jednoduchšie porovnať ceny jednotlivých tovarov a služieb na Slovensku a v ostatných krajinách používajúcich euro. Pri voľnom pohybe tovarov, ľudí a kapitálu to povedie k vyššej konkurencii, k tlakom na zvyšovanie efektívnosti a po preklenutí prvých stretov aj k tlakom na tlmenie rastu cien.
Stabilita podmienok pre podnikanie – po prijatí eura podniky nebudú vystavené kurzovému riziku pri zahraničnom obchode, poklesnú výdavky na administratívu, znížia sa bankové poplatky pri medzinárodných transakciách.
Zvýšený tlak na fiškálnu disciplínu – vstupom do eurozóny SR stratí krajina nezávislú menovú politiku, čo bude vytvárať tlak na veľmi obozretnú fiškálnu politiku, ktorej pôsobenie sa prejaví pozitívne vo všetkých oblastiach ekonomického života.
Stabilnejšie finančné trhy – pri investíciách do slovenských aktív sa stratí kurzové riziko pre zahraničných investorov, čo prinesie zníženie ich rizikového profilu a štandardizáciu s aktívami krajín eurozóny.
Ľahší pohyb pracovnej sily – pracovník bude môcť jednoduchšie porovnať pracovné ponuky v iných krajinách, najmä v súvislosti s mzdovým ohodnotením. Výber pracovnej pozície bude transparentnejší a výhodný pre obe strany – zamestnanca aj zamestnávateľa.
Lepšie podmienky pre ďalší rast ekonomiky a rýchlejšie dobiehanie vyspelých krajín – odstránenie kurzového rizika a pozitívny signál o ekonomike vyslaný tým, že SR bolo prijaté do eurozóny podnieti investorov k podnikateľským aktivitám v SR vo väčšej miere akoby tomu bolo bez eura.

Vstup do eurozóny prináša pre SR podstatne viac výhod s dlhodobou pôsobnosťou ako rizík v krátkodobejšom horizonte. Prijatie eura odbúra ďalšie bariéry v konaní tak podnikateľov, vlády ako aj občana, zníži transakčné náklady, odstráni kurzové riziká, sprehľadní cenové relácie vo všetkých oblastiach, uľahčí pohyb na všetkých trhoch a urýchli ďalší proces celkovej konvergencie Slovenska ku rozvinutým krajinám. SR tým získa výhody oproti ostatným krajinám, ktoré pre vstup ešte nie sú pripravené. Vstup do eurozóny podporí ďalší rast ekonomiky SR, tvorbu miest, rast produktivity a rast miezd, disponibilných príjmov a životnej úrovne, čo je naším konečným cieľom.

Možné riziká menovej konvergencie:

Strata národnej menovej politiky a jej nástrojov, účinných na elimináciu nerovnováh v ekonomike SR
Nedostatočná štrukturálna konvergencia ekonomiky SR a vplyv asymetrických šokov - rôzna štruktúra produkcie, obmedzená mobilita pracovnej sily, asynchrónnosť ekonomických cyklov (otázka plnenia podmienok teórie optimálnej menovej oblasti )
Nepripravenosť a nezladenie fiškálnej politiky, sektorových politík, trhu práce a finančných trhov pri nahrádzaní nástrojov vlastnej menovej politiky

7. Môžete konkretizovať určité výnimky týkajúce sa subjektov zamestnávajúcich menej ako päť zamestnancov? Zaujíma ma tiež, či si budeme môcť zameniť peniaze vo všetkých peňažných ústavoch, aj na pošte, a dokedy bude výmena bezplatná.
Stanislava Ďurkovicová, Kráľovce-Krnišov

Výnimka je len jedna, upravuje ju vyhláška Ministerstva hospodárstva č. 97/2008 a podľa tejto výnimky môže v takýchto prevádzkach byť duálne zobrazovanie zabezpečené jedným spoločným cenníkom pre všetky ponúkané tovary a služby.
Výmena peňazí bude bezplatná. Mince si môžete vymeniť do 30. júna 2009 vo všetkých bankách. Po tomto termíne až do konca roka 2013 v Národnej banke Slovenska (NBS). Bankovky do konca roka 2009 vo všetkých bankách, po tomto termíne bez časového obmedzenia v NBS. Pamätné mince do 30. júna 2009 vo všetkých bankách, po tomto termíne bez časového obmedzenia v NBS.

8. V akej mene dostaneme výplaty za december 2008, ktoré sa vyplácajú v januári?
Ján Podmanický, Krupina

Pokiaľ bude mzda vyplácaná po dni zavedenia eura, vyplatená bude v eurách.

9. Odkedy bude na stravných lístkoch uvádzaná hodnota v eurách? V akej mene budú stravné lístky poskytované zamestnancom v novembri a v decembri 2008, ktoré budú platné aj v roku 2009?
Milan Mojžiš, Zvolen

Na stravné lístky, ktoré sú používané v bežnom styku (v zamestnaneckom vzťahu), sa vzťahuje povinnosť duálneho zobrazovania počas celého obdobia duálneho zobrazovania. To znamená, že od augusta tohto roka by mala byť hodnota na stravných lístkoch vyjadrená v korunách aj eurách.

10. Ako by som mohla získať kalkulačku na prepočet Sk a eura?
Anna Tokárová, Zvolen

Po stanovení oficiálneho konverzného kurzu dostanete takúto kalkulačku bezplatne a spolu s Vami aj všetky domácnosti na Slovensku.

11. Neviem si predstaviť ceny v korunách - eurách, keď euro každým dňom kolíše.
Jaroslav Gunár, Zvolen

Po stanovení konverzného kurzu – približne od augusta tohto roka, budú ceny všade v oboch menách zreteľne zobrazené podľa oficiálneho a neodvolateľného konverzného kurzu, teda už bez kolísania.

V júni 2008 sa oficiálne stanoví hodnota konverzného kurzu, teda hodnoty na prepočet slovenskej koruny na euro. Najneskôr mesiac po stanovení konverzného kurzu sa začína povinné duálne zobrazovanie pred zavedením eura. Po zavedení od 1.1.2009 do 16. januára 2009 bude ešte fungovať krátky duálny hotovostný obeh (možnosť platiť v korunách aj eurách). Na účely duálneho zobrazenia použijeme výlučne pevne stanovený konverzný kurz. Iný ako konverzný kurz nie je možné pre účely duálneho zobrazenia použiť. Napriek tomu, že do konca roka 2008 budú všetky devízové obchody a reálne konverzie prebiehať ako dnes v trhovom kurze, ktorý každý deň kolíše, duálne zobrazenie bude od júla 2008 uvádzané v pevne stanovenom konverznom kurze. Prípadná volatalita (kolísanie) trhového kurzu do konca roka 2008 tak nemá žiadny vplyv na duálne zobrazovanie.

12. Aké bude zaokrúhľovanie cien nákupov v eurách pri prepočte kurzu?
Eva Cesnaková, Zvolen

Konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent . Celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý je nižší ako polovica jedného euro centa, sa zaokrúhľuje nadol na najbližší eurocent a celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného eurocenta, sa zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent.
Konečné sumy, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa však prednostne zaokrúhľujú nadol, v prospech osôb povinných znášať úhradu týchto platieb, a konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa prednostne zaokrúhľujú nahor, v prospech oprávnených príjemcov týchto platieb. Jednoduchšie povedané, ak budete platiť dane, alebo poplatky, Vašu platbu zaokrúhlia smerom nadol. Ak dostanete napr. dôchodok, alebo inú dávku, konečnú sumu ktorú dostanete, Vám zaokrúhlia nahor.

Zavedenie eura v SR: otázky a odpovede 4 (07. 04. 2008)

1. Ako ovplyvní zavedenie eura zdravotnú starostlivosť občanov a dostupnosť kúpeľnej starostlivosti pre seniorov a zdravotne ťažko postihnutých?
Ján Veľký, Zvolen

Nemusíte sa vôbec obávať. Zavedenie eura nemá žiadny priamy a bezprostredný vplyv na dostupnosť, kvalitu resp. cenu kúpeľnej starostlivosti.

Dovoľte mi pri tejto prvej otázke povedať našim čitateľom, ako vo všeobecnosti ľudia môžu pociťovať vplyv zavedenia eura na rast cien. Skúsme si to vysvetliť na príkladoch z krajín, v ktorých už euro zaviedli.
Je potrebné si otvorene priznať, že hodnotenia situácie zo strany obyvateľstva sú často viac postavené na základe krátkodobých negatívnych faktorov a pocitov, a teda môžu byť viac emotívne a nekomplexné. Podľa štatistických údajov v krajinách, ktoré zaviedli euro, bol vplyv rastu cien zo zavedenia eura veľmi malý. Ale až 84,4 % obyvateľstva sa domnievalo, že prechod na euro ich poškodil. Napríklad v Portugalsku podľa štúdie Inštitútu pre malé a stredné podniky viac, ako 90 % majiteľov obchodov ceny nezvyšovalo. Len 6 - 9 % ceny zvýšilo, ale z iných dôvodov než zavedenie eura. Podľa analýzy Eurostatu najväčšia časť rastu cien v niektorých krajinách bola iného, ako eurového pôvodu. Súvisela s nepriaznivým počasím, svetovými cenami energií a podstatným zvýšením daní z tabakových výrobkov.

Bežný spotrebiteľ situáciu hodnotí na základe svojej aktuálnej aj minulej skúsenosti. Okrem toho bežný spotrebiteľ nie je schopný určiť, ak vzrastie cena tovaru, aká je vlastne skutočná príčina. Pri zavádzaní eura spotrebitelia s mimoriadnou pozornosťou sledujú vývoj cien. Ich vlastná skúsenosť, prípadne skúsenosť ich známych, niekedy vyvoláva vnímanie tzv. efektu snehovej gule, ktorý zvyšuje intenzitu vlastných skúseností a prináša pocit, že kvôli euru rastú ceny. Preto je veľmi dôležité, aby verejnosť včas dostávala všetky potrebné informácie. Práve v Grécku podľa anketových prieskumov, bola informovanosť najhoršia. Vo Fínsku, naopak, bola informovanosť najvyššia. Práve v týchto dvoch krajinách ich obyvatelia mali pocit, že ceny najviac rastú v Grécku a najmenej vo Fínsku, aj keď v skutočnosti to tak nebolo.

Čo by bolo potrebné urobiť na Slovensku? Ako čeliť neodôvodnenému zvyšovaniu cien?
Hlavným nástrojom dosiahnutia úspechu je vytvorenie atmosféry všeobecnej zhody inštitúcií verejnej správy a súkromného podnikateľského sektora a pomocou spotrebiteľských organizácií zabezpečiť aj spoluprácu obyvateľstva. Dôležité je, aby každý občan mal možnosť prístupu k informáciám a aby naozaj dostal všetky informácie.

Ak nejaké firmy odmietnu takéto dohody, alebo ich budú porušovať, treba na to upozorňovať vo verejnoprávnych médiách. Po definitívnom schválení zavedenia eura sa pravdepodobne od augusta ceny tovarov a služieb budú uvádzať paralelne v korunách aj v eurách, pričom eurová hodnota bude len pre informáciu a aby sme si na ňu zvykli. Ak splníme všetky kritériá a od januára zavedieme euro, ešte rok bude povinnosť uvádzať všetky ceny v eurách aj korunách, pričom korunová cena bude informatívna. Štatistický úrad bude monitorovať všetky ceny vo veľmi krátkych intervaloch a odhalí prípadné neoprávnené zvýšenie.

2. Ako ovplyvní zavedenie eura odmeňovanie rodinného príslušníka za opatrovanie člena rodiny zdravotne ťažko postihnutého?
Ján Veľký, Zvolen

Výšku odmeny, platnú v čase zavedenia eura, prepočítajú z korunovej hodnoty na eurovú podľa konverzného kurzu a zaokrúhlia ju na najbližších 10 centov nahor, v prospech poberateľa. Presnejšie pravidlá stanoví ministerstvo práce a sociálnych vecí v pripravovanej vyhláške.

3. Aký bude kurz slovenskej koruny k euru pri jeho prijatí na Slovensku? Kedy by sa mohla koruna vyrovnať euru pri súčasnom hospodárskom rozvoji Slovenska? Nastane vôbec taká situácia?
Eva Cesnaková, Zvolen

Kurz koruny k euru pri jeho prijatí, tzv. konverzný kurz, nie je ešte dnes stanovený. Konverzný kurz bude výsledkom vzájomných rokovaní predstaviteľov Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií, Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk ďalších krajín. Akékoľvek komentovanie očakávania konverzného kurzu zo strany Ministerstva financií by bolo predčasné a mohlo by mať vplyv na finančné trhy.

V druhej časti otázky ste mali na mysli, či a ak áno, tak kedy by jedna koruna mohla mať hodnotu jedného eura. Takáto situácia je v reálnom čase vylúčená. Ak od 1.1.2009 vstúpime do eurozóny, slovenská koruna prestane existovať a v tomto prípade by malo zmysel sledovať iba vývoj odhadovaného rovnovážneho výmenného kurzu. Ak by Slovensko do eurozóny nevstúpilo, bolo by relevantné sledovať nominálny trhový kurz. V nasledujúcich rokoch predpokladáme rýchlejší rast ekonomiky Slovenska, ako je rast v štátoch, v ktorých už euro existuje. To by mohlo znamenať aj posilňovanie kurzu koruny. Ak by sme čisto teoreticky predpokladali každoročné zhodnotenie slovenskej koruny v priemere o 1-3%, tak by trvalo od 114 do 234 rokov, teda od roku 2122 do roku 2355, kým by kurz SKK/EUR dosiahol hodnotu 1:1. Uvedené prepočty sú čisto teoretické, so striktne obmedzujúcimi predpokladmi. Devízové trhy je veľmi obtiažne predvídať, reagujú na množstvo faktorov a preto nie je možné zaručiť trvalé posilňovanie koruny, aj keby slovenská ekonomika rástla stále rýchlejšie ako ekonomika eurozóny.

4. Národná banka Slovenska vydáva každý rok pamätné mince. Jej emisný plán v tomto roku bude už asi posledným. V januári 2009 vydajú všetky členské štáty eurozóny spoločnú pamätnú 2-euromincu. Keďže každý štát má mince aj so svojím námetom, neuvažovalo sa nikdy o tom, že by si štáty eurozóny vydávali vlastné pamätné mince?
Ľudmila Moleková, Zvolen

Štáty eurozóny vrátane Slovenska budú v budúcnosti vydávať pamätné eurové mince a to dvoch typov. Pamätné obehové mince a pamätné mince z drahých kovov, v závislosti od konkrétnej príležitosti. Podrobnejší emisný plán v tejto oblasti bude možné získať v Národnej banke Slovenska.

5. Väčšina z nás, ktorí žijeme z necelých 250 euro na mesiac, bude asi musieť investovať do novej peňaženky. Ale na euro sa teším. Pán Maňka, viete uviesť nejaké štatistické odhady, koľko mincí bude treba dať do obehu? Mám obavy, že najmä v oblastiach ďalej od Bratislavy bude nedostatok drobných.
Dôchodkyňa

Nemusíte sa báť. Nebude treba investovať do novej peňaženky. Počet mincí nestúpne natoľko, aby to bolo potrebné. V Českej republike už dnes majú viac mincí, ako budú mať po zavedení eura a nemajú s tým problémy. Odporúčam však vo väčšej miere využívať bezhotovostné nástroje, najmä platobné karty. Aj ja mám rodičov, ktorí sú v dôchodkovom veku a chápem, že na platobné karty nie sú zvyknutí. Zvládnu to však určite aj bez nich, ak sa mi ich nepodarí na ne nahovoriť.

V čase zavedenia eura sa predpokladáme vyraziť približne 400 miliónov kusov slovenských eurových mincí. Na „nedostatok drobných“ nie je žiaden dôvod. Tak ako sú dnes peniaze v obehu v dostatočnom množstve a štruktúre, rovnako tomu bude aj po zavedení eura.

6. Som SZČO. Odvody so sociálnej a zdravotnej poisťovne odvádzam podľa príjmu v predchádzajúcom roku v intervaloch – od júla priebežného roku do júna nasledujúceho – zadaním trvalého príkazu do banky. Prosím o odpoveď, ako bude potrebné konať od 1. 1. 2009, keď sa prejde na euro – či budem musieť potrebné sumy odvodov prepočítať sám a zadať nové trvalé príkazy v eurách, alebo prepočet urobia sociálne a zdravotné poisťovne, prípadne banka a automaticky sa bude pokračovať bez zmeny trvalého príkazu.
Dezider Góra, Hontianske Nemce

Všetky inštitúcie, voči ktorým ste povinnou osobou a platcom, vám eurové hodnoty vašich splátok včas samé oznámia, resp. ich oznámia vašej banke, pokiaľ sú z vášho účtu sťahované formou inkasného príkazu.

7. Faktúry za svoju činnosť svojim odberateľom za december 2008 budem vystavovať v januári 2009. Ako budem fakturovať – v slovenských korunách alebo v eurách, prípadne v oboch menách? To isté sa bude týkať aj úhrady faktúr mojim dodávateľom.
Dezider Góra, Hontianske Nemce

Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v súlade s § 3 ods. 1 zákona c. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Z uvedeného vyplýva, že plnenie poskytnuté v roku 2008, o ktorom bude vystavená faktúra v januári 2009, je účtovným prípadom roka 2008, o ktorom sa účtuje v slovenských korunách, pričom účtovný doklad, dokladajúci uvedený účtovný prípad sa vyhotovuje v slovenských korunách.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. je možné odo dňa zavedenia eura bezhotovostné úhrady záväzkov, ktoré zneli na slovenskú menu, vykonať len v eurách. V období duálneho hotovostného peňažného obehu (od 1.1.2009 do 16.1.2009) je však možné hotovostné úhrady takýchto záväzkov vykonať ešte v slovenských korunách (§ 3 ods. 3 cit. zákona).

Ďalšie otázky pre p. poslanca Vladimíra Maňku na tému: EURO, 6. 3. 2008

1. Ing. Ľudmila Jancíková, Levice:
Dostávam dôchodok 9000 Sk. V akých bankovkách ho bude poskytovať bankomat po prepočte na euro?

Bankomaty budú vydávať bankovky s rôznou nominálnou hodnotou, záleží na každej konkrétnej banke. Najnižšia bankovka vydávaná bankomatmi bude 10 eur.

Tu by som chcel informovať aj tých čitateľov, ktorí si dnes nechávajú doručiť dôchodok domov. Aj po zavedení eura to bude rovnako. Vláda chce dohodnúť, aby v prípade, že niekto dostane dôchodok napr. 300 eur, čo dnes je zhruba 9600 Sk, dostal svoje peniaze v rôznych bankovkách, aby mu nedoručili len jednu 200 a jednu 100 eurovú bankovku, ale aby napríklad dostal aj 10, resp. 20 eurové bankovky.

2. Eva Macáková, Levice:
Budú platné euro bankovky a mince aj z iných štátov? Alebo tie doteraz vydané máme teraz zameniť?
Ako budú vyzerať naše eurá?

3. Eleonóra Szabóová, Čata:
Ako "národné symboly" budú na našich europeniazoch?

Spoločná odpoveď:

Eurové bankovky sú vo všetkých krajinách rovnaké. Mince majú národné motívy, avšak všetky mince platia vo všetkých krajinách eurozóny bez ohľadu na to, aká národný motív je na nich vyrazený. Podobu eurových mincí so slovenskými národnými motívmi nájdete na tejto webovej stránke

4. Jakub Burda, Levice:
Mimo témy, ale predsa ide o eurotému:
Kto vyberá budúcich euroúradníkov? Kam sa môžu záujemcovia s dobrými znalosťami cudzích jazykov a dispozíciami pre túto prácu prihlásiť?

Euroúradníkov – t.j. pracovníkov európskych inštitúcií vyberajú jednak samotné tieto inštitúcie a tiež jednotlivé rezortné ministerstvá. Výberové konania zverejňuje každá inštitúcia na svojej internetovej stránke, prípadne v úradných vestníkoch. Nábor do inštitúcií a agentúr EÚ prebieha cez otvorené verejné výberové konania, ktoré organizuje Európsky úrad pre výber pracovníkov -EPSO. Zúčastniť sa môžu občania ktoréhokoľvek členského štátu EÚ. Treba podotknúť, že z nových členských štátov ešte stále nie je zamestnaný primeraný počet ľudí, aj keď národnosť uchádzača nerozhoduje o prijatí. EÚ presadzuje rovnosť príležitostí pre všetkých záujemcov.

Ovládanie materinského a aspoň jedného cudzieho jazyka je nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou. Uchádzači musia preukázať napríklad znalosti o Európskej únii, logické myslenie, schopnosť zadeliť si prácu a často aj pracovné skúsenosti v určitom odbore, podľa toho, na aké miesto sa hlásia. Súčasťou výberového konania môžu byť aj vyraďovacie testy z odborných znalostí.

Viac informácií môžete získať na informačnej webstránke Európskej komisie - Europe Direct prípadne priamo u pracovníkov EPSO:
Tel.: +32 (0)2 299 31 31
Fax: +32 (0)2 295 74 88
web: http://europa.eu/epso
E-mail: Inforecruitment@ec.europa.eu

Uchádzači, ktorí úspešne prejdú výberovým konaním, sú zaradení do osobitného zoznamu (tzv. reserve list) , ktorý je platný najviac dva roky od uskutočnenia výberového konania. Samotné zaradenie do zoznamu však ešte nezaručuje získanie zamestnania - ak sa uvoľní nejaké miesto, väčšinou sa urobí užší výber z úspešných uchádzačov, ktorí sú potom pozvaní na pohovor.

Zavedenie eura v SR: otázky a odpovede 2(28. 02. 2008)

1. Július Győmjőr, Ipeľský Sokolec:
Aké symboly budú na slovenských eurominciach a bankovkách?

Na rubovej strane eurových mincí so slovenskými národnými motívmi budú:
1 EUR, 2 EUR - Dvojkríž na trojvrší
0,10 EUR, 0,20 EUR a 0,50 EUR (centy) - Bratislavský hrad
0,01 EUR, 0,02 EURa 0,05 EUR (centy) - Kriváň
Podrobnejšie informácie o týchto minciach sú na tejto webovej stránke.

Eurové bankovky nemajú národné prvky, sú vo všetkých krajinách rovnaké. Odlišné veľkosti a kontrastné farby eurových bankoviek majú za cieľ pomáhať slabozrakým ľuďom rozpoznať jednotlivé menovité hodnoty. Okrem toho sú bankovky vytlačené na papieri s odlišnými vzormi reliéfov, aby ich bolo možné rozlišovať aj hmatom.
Podrobnejšie o bankovkách taktiež na tejto webovej stránke

2. Štefan Szabó, Čata:
Úprimne Vám poviem, pán poslanec, že zavedenie eura od 1. 1. 2009 sa mi vôbec nepáči a dúfam, že sa ani neuskutoční. Vedel by som vymenovať niekoľko argumentov, prečo, ale radšej Vás poprosím, aby ste Vy uviedli najdôležitejšie argumenty, prečo to tak súrne potrebujeme.

Vážený pán Szabó, viac, ako 40 % obyvateľov Slovenska má podobný názor ako Vy. Verím, že keď v celom druhom polroku prebehne na Slovensku vysvetľovacia kampaň, mnohé obavy dokáže rozptýliť. Jednu vec si je potrebné povedať: všetky krajiny, ktoré po roku 1992 vstúpili alebo vstúpia do EÚ, automaticky preberajú záväzok, že prevezmú spoločnú menu. Otázka stojí, kedy ktorá krajina splní kritériá pre zavedenie eura.

Už v minulom čísle sme si povedali, že vstup do eurozóny prináša z dlhodobého hľadiska podstatne viac výhod ako rizík a rozhodne v konečnom dôsledku pomôže Slovensku a našim obyvateľom, aby sme rýchlejšie dobehli našich bohatších zahraničných susedov.

Pozrime sa bližšie na hlavné výhody prijatia eura, ku ktorým možno zaradiť:

Eliminácia kurzového rizika – jednotlivé subjekty (firmy, občania ale aj štát) nebudú už vystavení rizikám vyplývajúcich z pohybov kurzu EUR/SKK; kurzovým stratám pri zlom odhade jeho vývoja, resp. špekuláciám a nebude potrebné sa zaťažovať hedgingom (poistením proti strate).
Zníženie transakčných nákladov – výmena korún za eurá (a opačne) sa viazala doteraz s určitými nákladmi (poplatky, marža bánk a zmenární). Po zavedení eura tieto náklady zaniknú a bude tiež možné bez transakčných nákladov realizovať platby v eurách. Zníženie nákladov sa odrazí na ziskoch.
Cenová transparentnosť – bude oveľa jednoduchšie porovnať ceny jednotlivých tovarov a služieb na Slovensku a v ostatných krajinách používajúcich euro. Pri voľnom pohybe tovarov, ľudí a kapitálu to povedie k vyššej konkurencii, k tlakom na zvyšovanie efektívnosti a po preklenutí prvých stretov aj k tlakom na tlmenie rastu cien.
Stabilita podmienok pre podnikanie – po prijatí eura podniky nebudú vystavené kurzovému riziku pri zahraničnom obchode, poklesnú výdavky na administratívu, znížia sa bankové poplatky pri medzinárodných transakciách.
Zvýšený tlak na fiškálnu disciplínu – vstupom do eurozóny SR stratí krajina nezávislú menovú politiku, čo bude vytvárať tlak na veľmi obozretnú fiškálnu politiku, ktorej pôsobenie sa prejaví pozitívne vo všetkých oblastiach ekonomického života.
Stabilnejšie finančné trhy – pri investíciách do slovenských aktív sa stratí kurzové riziko pre zahraničných investorov, čo prinesie zníženie ich rizikového profilu a štandardizáciu s aktívami krajín eurozóny.
Ľahší pohyb pracovnej sily – pracovník bude môcť jednoduchšie porovnať pracovné ponuky v iných krajinách, najmä v súvislosti s mzdovým ohodnotením. Výber pracovnej pozície bude transparentnejší a výhodný pre obe strany – zamestnanca aj zamestnávateľa.
Lepšie podmienky pre ďalší rast ekonomiky a rýchlejšie dobiehanie vyspelých krajín – odstránenie kurzového rizika a pozitívny signál o ekonomike vyslaný tým, že SR bolo prijaté do eurozóny podnieti investorov k podnikateľským aktivitám v SR vo väčšej miere akoby tomu bolo bez eura.

A teraz niekoľko praktických otázok od pána Štefana Szaba:
1. Čo sa stane, keď po 16. januári ( podľa predbežných informácií dovtedy budú platné naše koruny), nájdem vo vrecku letných nohavíc napríklad v máji, 100 Sk. Musím ísť s nimi do NBS?

Nie nemusíte, bankovky vymieňajú banky počas jedného roka (viď text dole)

2. Čo, keď 85-ročná babka, ktorá nič nevie o zavedení eura, chce zaplatiť zálohu za elektrinu, plyn, vodu, atď, 20. januára na pošte?

Slovenské koruny na eurá si bude musieť vymeniť v banke. Očakávam, že kampaň v 2. polroku bude dostatočne silná a ak už babka nebude sledovať žiadne médiá, verím, že mesiac predtým jej to dopredu pripomenú pracovníci pošty, ktorí od nej preberajú platby.

3. Čo, keď občan leží v nemocnici, a nemá možnosť "preorientovať sa" na euro?

Je to výnimočný prípad, ale súhlasím s Vami, že môže nastať. Aj mnoho iných podobných prípadov. Verím, že tu nastúpi ochota pomôcť zo strany zdravotníckeho personálu, opatrovateľov, rodinných príslušníkov, či známych. Je potrebné povedať, že peniaze bude možné vymeniť buď v bankách alebo v Národnej banke (NBS). Pokiaľ ide o mince, v bankách do júna 2009 a v NBS do roku 2013, pokiaľ ide o bankovky, v bankách do 31.decembra 2009 a v NBS bez časového obmedzenia. (viď text dole)

Podstata ("praktických") otázok má spoločného menovateľa, t.j., čo sa stane 16 dní po zavedení eura, lebo dovtedy bude možné platiť aj v korunách aj v eurách. Predpokladajme, že deň zavedenia eura bude 1. január 2009. Korunami môžeme platiť do 16. januára 2009. Po tomto dni nebude možné v hotovosti platiť slovenskými korunami. Výmenu slovenských bankoviek a slovenských mincí odo dňa zavedenia eura budú povinne uskutočňovať Národná banka Slovenska a aj tuzemské a zahraničné banky pôsobiace na Slovensku (vrátane iných tuzemských a zahraničných úverových inštitúcií pôsobiacich na Slovensku), pričom obdobia výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí budú takéto: Banky budú uskutočňovať výmenu slovenských mincí počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek počas obdobia jedného roka odo dňa zavedenia eura. Národná banka Slovenska bude uskutočňovať výmenu pamätných slovenských mincí bez časového obmedzenia, výmenu ostatných (obehových) slovenských mincí počas obdobia piatich rokov odo dňa zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek bez časového obmedzenia.

3. Győrgy Vystrčil, Želiezovce - zberateľ
1. Po uplynutí doby platnosti budú naše koruny dané "do obehu" pre zberateľov, alebo budú "zničené"?

Po skončení platnosti korunových mincí budú tieto stiahnuté z obehu a znehodnotené. Znehodnotenie sa uskutoční roztavením a kovový materiál bude ako surovina ponúknutý na ďalšie priemyselné využitie, podobne ako to bolo po skončení platnosti 10- a 20-halierových mincí. O organizovaní distribúcie pre zberateľov sa neuvažuje, nakoľko tieto mince sú každému dostupné a zberatelia ich môžu bez problémov získať, taktiež v podobe zberateľských kolekcií, ktoré každoročne vydáva a predáva Mincovňa Kremnica.

2.Mám zbierku strieborných mincí Slovenskej republiky (200, 500 Sk). Poraďte mi - oplatí sa ich nechať, alebo ich zameniť na "normálne" peniaze?

Záleží na Vašom vzťahu k tejto zbierke, ak nemáte osobné dôvody predávať ju (t.j. napríklad finančnú núdzu), nie je dôvod na predaj, nakoľko pamätné korunové mince bude možné kedykoľvek odpredať za nominálnu hodnotu v NBS aj po zavedení eura.

3. Mgr. Silvia Gunišová, Levice:
Ako sa bude nakladať s peniazmi Slovenskej republiky v novej euro mene, keď už naše platidlá budú patriť minulosti?

Ak máte na mysli, čo sa stane so slovenskými bankovkami a mincami, tak po skončení platnosti korunových mincí budú tieto stiahnuté z obehu a znehodnotené. Znehodnotenie sa uskutoční roztavením a kovový materiál bude ako surovina ponúknutý na ďalšie priemyselné využitie, podobne ako to bolo po skončení platnosti 10- a 20-halierových mincí. Slovenské bankovky budú taktiež stiahnuté z obehu a vo viacerých prísne kontrolovaných fázach najskôr znehodnotené na následne zničené (spálené).

Zavedenie eura v SR: otázky a odpovede 1(27.02.2008)

1.Eduard Samlek, Tlmače:
Zavedenie eura hodnotí väčšina obyvateľov Rakúska, Talianska, Grécka, Portugalska a iných krajín ako nevhodné a predčasné. Podľa čerstvých informácií z rozhlasu v Rakúsku považujú za hranicu chudoby príjem nižší ako 900 euro mesačne. Z krajín Višegrádskej štvorky sú u nás najnižšie platy, navyše v posledných mesiacoch sa roztočil kolotoč neúnosného zvyšovania cien, hlavne potravinárskeho tovaru, a reálne hrozí, že väčšina obyvateľov Slovenska po zavedení eura rýchlo upadne do chudoby.

Nepovažujete zavedenie eura od 1. 1. 2009 za príliš riskantný politický a ekonomický krok? Ak v Rakúsku je hranica chudoby príjem nižší ako 900 euro, z čoho bude žiť cca 70 percent populácie Slovenska, ktorej príjem sa bude pohybovať medzi 200 až 300 euro? (Patria sem ľudia s nízkymi platmi, dôchodcovia, nezamestnaní). Nepovažujete sa vhodné odložiť prijatie eura tak ako v Čechách?

Odpoveď na Vašu otázku, pán Samlek, začnem užitočnou informáciou. Ekonomika Českej republiky je takmer o polovicu slabšia ako ekonomika Írska. Pritom v Českej republike dosiahli najnižšie riziko chudoby na svete. V Írsku je riziko chudoby veľmi vysoké.

Druhá informácia: na Slovensku kúpime za korunu približne o 70% viac, ako v zahraničí. To znamená, že ten istý občan Rakúska, ktorý doma žije na hranici chudoby, keby s jeho príjmom žil na Slovensku, mohol by si dovoliť o 70% viac ako doma.

Tretia informácia: keď prejdeme na Slovensku z koruny na euro, neznížime životnú úroveň našich obyvateľov. Za svoju výplatu, alebo dôchodok, si budú môcť dovoliť kúpiť presne to isté, ako pred zavedením eura.

Vstup do eurozóny, ktorý je pre SR uskutočniteľný už v súčasnosti (na rozdiel od našich susedov), prináša v dlhodobom období podstatne viac výhod ako rizík. Prijatie eura odbúra ďalšie bariéry v konaní tak podnikateľov, vlády, ako aj občana, zníži transakčné náklady, odstráni kurzové riziká, sprehľadnia sa cenové relácie vo všetkých oblastiach, uľahčí pohyb na všetkých trhoch a urýchli ďalší proces celkovému približovaniu Slovenska k rozvinutým krajinám. SR tým získa výhody oproti susedom, ktorí na vstup ešte nie sú pripravení. Vstup do eurozóny podporí ďalší rast ekonomiky SR, tvorbu pracovných miest, rast produktivity a rast miezd, disponibilných príjmov a životnej úrovne, čo je naším konečným cieľom.

Pravdou je, že čím naša ekonomika bude rýchlejšie rásť, tým sa budeme viac približovať vyspelým krajinám. Aj ceny budú rásť rýchlejšie bez ohľadu, či budeme mať euro, alebo korunu. Ale aj platy, dôchodky, dávky budú rásť. Odhady hovoria, že priemerný ročný rast príjmov obyvateľov by mal byť zhruba o 2% vyšší ako rast cien. Rast miezd bude opodstatnený aj z hľadiska rastu produktivity práce – rast produktivity v SR je rýchlejší ako v EÚ. SR sa totiž približuje k úrovniam EU nielen cenami tovarov a služieb, ale výškou produktivity práce a výkonnosťou ekonomiky. To vytvára predpoklady aj pre rýchlejší rast miezd.

Z hľadiska občana a tzv. „hrozby chudoby po vstupe“ treba zdôrazniť, že samotný prechod z koruny na euro by nemal nikoho poškodiť - rovnakým stanoveným konverzným kurzom sa prepočítajú všetky finančné sumy a transakcie (tak príjmy, výdavky, vklady, úvery). Navyše, vláda SR na základe skúseností z iných krajín vyvíja maximálne úsilie a opatrenia proti zneužitiu výmeny peňazí a neodôvodnenému zvyšovaniu cien.

V každej spoločnosti sú aj rizikové skupiny. Vláda si je toho vedomá a finančnú situáciu rizikových skupín bude naďalej obozretne monitorovať a v prípade vzniku reálneho problému, nastolí príslušné opatrenia.

Zavedenie eura nesmie poškodiť občanov a spotrebiteľov. Poplatky občanov a dane, pokiaľ sa neprepočítajú presne podľa pravidiel zaokrúhľovania, sa budú prednostne zaokrúhľovať nadol, platby občanom sa budú zaokrúhľovať nahor. Pri zavádzaní eura budú všetky kroky viesť k tomu, aby zavedenie eura nebolo zneužité na zvýšenie cien. Vývoj cien bude monitorovaný a pravidlá prepočtu a zverejňovania cien budú kontrolované.

V prípade záujmu o hlbšie poznanie výhod a rizík súvisiacich so vstupom do eurozóny odporúčam pozrieť webovú stránku Národnej banky Slovenska

2. Dr. Ladislav Tóth, Levice:
Je dosť známe, že v Slovinsku, Nemecku, Portugalsku, Grécku... panuje značné rozčarovanie zo zavedenia eura. Ľudia hovoria, že im to poriadne skomplikovalo život. Čo by bolo potrebné urobiť u nás, na Slovensku, a kto by to mal urobiť, aby aj tu nebol obdobný efekt zavedenia eura ako v spomínaných štátoch?

Je potrebné si otvorene priznať, že hodnotenia situácie zo strany obyvateľstva sú často viac postavené na základe krátkodobých negatívnych faktorov a pocitov, a teda môžu byť viac emotívne a nekomplexné. Podľa štatistických údajov v krajinách, ktoré zaviedli euro, bol vplyv rastu cien zo zavedenia eura veľmi malý. Ale až 84,4 % obyvateľstva sa domnievalo, že prechod na euro ich poškodil. Napríklad v Portugalsku podľa štúdie Inštitútu pre malé a stredné podniky viac, ako 90 % majiteľov obchodov ceny nezvyšovalo. Len 6 - 9 % ceny zvýšilo, ale z iných dôvodov než zavedenie eura. Podľa analýzy Eurostatu najväčšia časť rastu cien v niektorých krajinách bola iného, ako eurového pôvodu. Súvisela s nepriaznivým počasím, svetovými cenami energií a podstatným zvýšením daní z tabakových výrobkov.

Čo by bolo potrebné urobiť na Slovensku? Ako čeliť neodôvodnenému zvyšovaniu cien?

Hlavným nástrojom dosiahnutia úspechu je vytvorenie atmosféry všeobecnej zhody inštitúcií verejnej správy a súkromného podnikateľského sektora a pomocou spotrebiteľských organizácií zabezpečiť aj spoluprácu obyvateľstva. Dôležité je, aby každý občan mal možnosť prístupu k informáciám a aby naozaj dostal všetky informácie.

3. Dr. Marta Kamonczová, Nové Zámky:
Mám nejaké úspory a chcem si kúpiť byt. Podľa mňa ceny bytov sú príliš vysoké a teraz neviem, či mám zobrať úver a kúpiť si byt ešte v tomto roku, alebo mám ešte sporiť a kúpiť si byt až v budúcom roku? Čo je výhodnejšie? Zobrať si úver v korunách a investovať do bytu, aj keď sú ceny bytov u nás momentálne nereálne vysoké, alebo radšej ďalej sporiť, koruny si zameniť za euro a kúpiť si byt až v budúcom roku?

Samotná zmena meny nemá vplyv na ceny nehnuteľností. Zavedenie novej meny je skôr procedurálno-technickou stránkou veci a nemá cenotvornú úlohu.

K tejto otázke uvádzam názor Ministerstva financií v plnom znení:
Prechod na euro by nemal ceny nehnuteľností zásadne ovplyvniť. Určujúcim faktorom pre vývoj cien nehnuteľností je dopyt a ponuka. Čím je dopyt vyšší oproti ponuke, ceny rastú. Dopyt podnecuje aj rast zamestnanosti, príjmov a samozrejme zvyšovanie kúpyschopnosti obyvateľstva. Podporuje ho samozrejme aj dostupnosť hypotekárnych úverov od bánk. Očakávania, čo prinesie euro na Slovensku, majú často psychologické pozadie.

Vo všeobecnosti preto nie je možné povedať jednoznačne, kedy kupovať nehnuteľnosť. Každé obdobie, keď sa záujemca rozhodne pre kúpu, môže byť pre neho spojené s určitými výhodami, ako aj nevýhodami.

Vo Vašom prípade pri rozhodovaní o kúpe bytu a jej načasovaní v období predpokladaného prijatia eura treba brať do úvahy viacero faktorov. Medzi hlavné faktory možno zaradiť: očakávaný vývoj kurzu, očakávaný pohyb cien nehnuteľností, pohyb úrokových sadzieb na vkladoch, pohyb úrokových sadzieb úverov, možnosti jednotlivca pri splácaní úveru, vplyv vstupu do eurozóny na ceny.

Nepoznáme do detailov Vašu situáciu (nevieme na akú časť ceny bytu si chcete vziať úver, ani to v akej lokalite, či máte vytipovanú konkrétnu nehnuteľnosť, aké sú Vaše príjmy, ako je nutná Vaša potreba bývať v novom byte, ani Vaše postoje k riziku a dlhom). Verím však, že vyššie popísané faktory Vám pomôžu k lepšiemu zorientovaniu v problematike načasovania kúpy nehnuteľnosti, a že po ich citlivom zvážení dospejete k rozhodnutiu, ktoré bude vo Vašej situácii to najlepšie.

4. Drahomíra Valkovičová, Levice:
Čo čaká súvislosti so zavedením eura podnikateľov, konkrétne v maloobchode, a v akých . časových etapách?

Názor Ministerstva financií:
Základné informácie o zmenách v súvislosti so zavedením eura v SR sú uvedené v Národnom pláne zavedenia eura v SR, ktorý bol vydaný už v lete 2005 a neskôr aktualizovaný, naposledy v marci 2007. Problematiku zavedenia eura upravuje aj zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zavedení meny euro“), ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2008. Podľa Národného plánu zavedenia eura v SR podnikateľská sféra bude musieť uskutočniť všetky potrebné kroky na to, aby mohli jednotlivé spoločnosti a podnikatelia vykonávať svoju činnosť aj po zavedení eura. Na tieto úlohy sa treba pripravovať už počas roka 2008. Úlohy hlavne pre maloobchod a poskytovateľov služieb vyplývajú aj z pravidiel ochrany spotrebiteľa.

Počas obdobia duálneho zobrazovania cien musia byť všetci predajcovia pripravení označovať konečné ceny v korunách aj v eurách. V období duálneho obehu (prvých 16 dní roku 2009) musia byť pripravení prijímať platby aj v korunách aj v eurách, ale vydávať budú iba v eurách. Pre pokladnice nie je povinné duálne zobrazovať aj ceny jednotlivých položiek nákupu. V praxi duálne zobrazovanie celkovej ceny nákupu bude znamenať tlačenie názvu meny teda SKK pre celkovú cenu nákupu, pridanie doplnkového informatívneho údaja o cene nákupu v EUR a prípadne aj konverzného kurzu. Takto budú ceny tlačené do 31. decembra 2008 a od 1. januára. 2009 sa vymení poradie zobrazovaných mien, keďže platnou menou bude euro a informatívnou menou slovenská koruna.

Z hľadiska prechodu na menu euro podľa zákona o zavedení meny euro pokladnice budú musieť zabezpečiť povinnosti vyplývajúce:

z duálneho zobrazovania najneskôr od augusta 2008 do konca roka 2009,
16 dňového duálneho hotovostného obehu, ktorý umožňuje platby v EUR alebo SKK,
z obdobia od 17. januára 2009, v ktorom sa bude dať platiť len menou euro, prípadne inou cudzou menou.

Všetky podniky sa budú musieť prispôsobiť novým pravidlám účtovania a výkazníctva v eure. Potreby podnikov však pôjdu nad rámec zákonných povinností. Bude nevyhnutné prispôsobiť všetky finančné informačné systémy, zabezpečiť vzdelávanie a informovanie pracovníkov a zákazníkov.

V oblasti účtovníctva upozorňujeme na skutočnosť, že v prípade, ak konkrétny podnikateľ vedie svoje účtovníctvo a vystavuje doklady prostredníctvom softvéru, bude potrebovať zabezpečiť jeho zmenu. Časový horizont je najneskôr 31.12.2008.

Pre podnikateľov v maloobchode, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, vo vzťahu k zákazníkom je potrebné uviesť, že daň z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou predajnej ceny. V tejto súvislosti uvádzame, že platitelia dane z pridanej hodnoty budú postupovať podľa pravidiel platných pre duálne zobrazovania cien podľa § 18 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Duálne zobrazovanie cien v slovenskej mene a tiež v eurách sa začína jeden mesiac po dni určenia konverzného kurzu a končí sa jeden rok po dni zavedenia eura.

Na kontrolných známkach na spotrebiteľských baleniach cigariet je uvedená cena cigariet v slovenských korunách. Od 1. januára 2009 musí byť cena tovarov uvedená v mene euro. Okrem iného od 1. júla 2008 môžu odberatelia kontrolných známok využiť možnosť duálneho zobrazovania cien podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.